Delfská veštiareň (Sanctuary of Delphi)
Delfská veštiareň bolo slávne pútnické miesto a veštiareň v Apolónovom chráme pri starogréckych Delfách, na južnom úbočí vrchu Parnas vo výške 533 – 600 m.
Bolo to najdôležitejšie kultické stredisko helenistickej doby, považované za stred sveta.
Nachádzal sa tu aj kamenný omfalos – „pupok sveta“.
V gréckej mytológii sa stotožňoval s kameňom, ktorý bol podstrčený obludnému bohu času Chronosovi, ktorý požieral svoje vlastné deti - namiesto malého Dia. Keď Zeus dospel, Chronosovi sa pomstil; „zvrhol ho z oblohy do najhlbších hlbín vesmíru“, najprv ho však prinútil onen kameň vydáviť: „Dopadol presne do stredu sveta, do svätyne v Delfách.“
Delfy sú postavené v neprístupnom teréne na terasách. Hlavná cesta od východu vedie k chrámu Apolóna. Je lemovaná pokladnicami gréckych miest, určenými na ich votivné dary.
V pokladniciach jednotlivých miest sa ukladali nesmierne vzácne dary (zbrane, drahé kovy, umelecké diela atď), ktoré veriaci prinášali veštiarni, teda bohu Apolónovi.
Svätá cesta bola prehliadkou bohatstva jednotlivých mestkých štátov (polisov), ktoré sa predháňali v okázalosti svojich darov. V 1. storočí n. l. tu napočítali asi 3000 sôch.
K známejším patrí pokladnica Aténskych, ktorá je v súčasnosti nanovo zrekonštruovaná. Ďalšou je pokladnica Sifnosanov, ktorá slúži ako dôležitý kotviaci bod pri datovaní gréckej architektúry a architektonickej skulptúry (bola postavená tesne pred rokom 525, kedy bol Sifnos zničený Samosom, a preto všetky prvky na nej sú určite z tohto obdobia).
K významným stavbám v okrsku patrí ešte stoa Aténskych, lesché Knidských a amfiteáter.
Delfskú veštiareň zavrel v 6. stor. cisár Justinián I., no význam si mesto udržalo, keďže tu sídlil biskup.
Mapy
 |
| Delfský temenos: rozmiestnenie chrámových budov. I – Apolónov chrám, II – Amfiteáter; rozličné menšie budovy slúžili hlavne ako sklady pre chrámové poklady, rozdelené podľa miesta pôvodu |
Vizualizácia Delfskej veštiarne v hre Assassin's Creed Odyssey (431 BC)
Pohľad z hora
Google maps
Assassin's Creed Odyssey
A ideme na to... Na našu historickú púť som sa vidal ja a moja dobrá kamarátka z čias peloponézskej vojny - legendárna bojovníčka Kassandra zo Sparty.
Brána do veštiarne
Ideme do veštiarne na Pegasovi a prichádzame k hlavnému vchodu.
Hijó.
Fotka pred hlavnou bránou musí byť. Tu začíname. Čaká nás dlhá cesta. Svätá cesta.
K Apolónovmu chrámu vedie Posvätná cesta a popri nej sa nachádzajú pokladnice, ktoré postavili grécke mestské štáty na spomienku svojich víťazstiev a z vďačnosti delfskej veštici, ktorej rada k nim napomohla.
Prostredníctvom týchto pokladníc sa Apolónovi obetovala desatina z vojnovej koriste, antický desiatok.
Býk z Korkyry (Korkyrean Bull)
Hneď na začiatku za bránou sa napravo nachádza kovový býk, dielo Theopropa, dar z Korkyry (dnešné Korfu).
Ako napísal dávny cestovateľ Pausaniás v diele Helládos periégésis (v českom preklade - Cesta po Řecku):
"Vejdeš-li do posvátného okrsku, uvidíš kovového býka, dílo aiginského Theopropa, dar Korkýrských.
V Korkýře se kdysi oddělil býk od ostatních dobytčat ve stádě a sestoupil z pastvy až k moři, kde počal bučet. Když pak totéž prováděl den co den, odebral se k moři i pastýř a tu spatřil nesčíselné množství tuňákú.
Ihned to oznámil Korkýřanúm ve městě, ale oni se nadarmo pokoušeli tuňáky polapit, i pošlou zeptat se do Delf.
Také obětují Poseidónovi onoho býka a hned po oběti ryby pochytají. Jako desátek lovu umístí votivní dar v Olympii a v Delfách."
Tu je ten krásavec.
Zamachrujeme na Pegasovi.
Pamiatka Miltiadesa (Monument of Militiades)
Na ľavo od býka z Kerkyry je dar od Aténčanov.
Ako napísal dávny cestovateľ Pausaniás v diele Cesta po Řecku:
"Na podstavci pod dřeveným koněm je nápis, že sem byly dary věnovány jako desítek z kořisti bitvy marathónske.
Je tu Athéna, Apollón a z vojevůdcu Miltiadés.
Z takzvaných héroů se zde nachází Erechtheus, Kekrops a Pandíón, potom Leós a Antiochos, Hérákluv syn z Fylantovy Médy, dále Aigeus, z dětí Théseových Akamás..."
"Týto sochy, jež jsem přepočítal, vytvořil Feidiás..."
Epigoni (Monument of Epigones)
Hneď za darom z Atén je dar od Argejčanov - Epigoni.
Pausaniás uvádza, že sochári Hypatodóros a Aristogeitón boli autori niekoľkých sochárskych diel, ktoré Argejčania venovali ako votívne dary do Delf po víťaznej bitke proti Sparte pri Oinoe (na hranici medzi Spartou a Argosom v roku 460 pred Kr.).
Epigoni sú v gréckej mytológii potomkovia vojvodcov z vojny Siedmi proti Tébam.
Prvá vojna proti opevneným Tébam nebola dlhá a útočiacej armáde priniesla skazu. Všetci vojvodcovia padli s výnimkou argejského kráľa Adrasta. Mesto sa ubránilo.
Ich synovia prisahali, že smrť svojich otcov pomstia. A tak o desať rokov vojsko Argu a ich spojenci opäť zaútočili na doposiaľ nepokorené Téby.
Vodcov prvej vojny bolo sedem, Epigonov sa uvádza deväť:
Aigialeus (syn Adrasta), Alkmaión a Amfilochos (synovia Amfiaraa), Diomédes (syn Tydea), Eurylaos (syn Mékisthea), Promachos (syn Parthenopaia), Sthenelos (syn Kapanea), Thersandros (syn Polyneika) a Polydóros (syn Hippomedonta).
Tu je ich zobrazených sedem.
Ako uvádza Pausaniás:
"Je zde Sthenelos a Alkmaión... K nim se druží Promachos, Thesandros, Aigialeus a Diomédes. Uprostřed mezi Diomédem a Aigialeem jest Euryalos."
Pokladnica Sikyónčanov (Sikyonian Treasury)
Ideme ďalej a po ceste vidím pokladnicu Sikyónčanov.
Bola postavená v roku 582 pred. n. l.
Krátko potom, ako sa Kleisthenes stal v Sikyóne tyranom, viedol vojenské ťaženie za oslobodenie Delf z nadvlády mesta Krisy v tzv. prvej svätej vojne. Na počesť víťazstva dal postavať pokladnicu v Delfách.
Dnešné ruiny
Historicko-umelecká vizualizácia
Pokladnica Sifnosanov (Siphnian Treasury)
Ďalej je pokladnica Sifnosanov (asi 525 pr.n.l.), ktorá mala tvar štvorbokej svätyne.
Tieto karyatídy mali na hlavách valcovité polosy (vysoké čiapky), na ktorých sa dookola vinuli basreliéfové výjavy.
To všetko na pohľad zodpovedalo dórskemu slohu, ale sústava nosníkov bola už zreteľne iónskeho typu, ako napokon aj celá budova. Nad hladkým architrávom sa vinul basreliéfový vlys s výjavmi vojny bohov a gigantmi, únosu Leukidipiek a zhromaždenia bohov.
Na západnej opore bol zobrazený povestný Apolónov spor s Heraklom a delfská trojnožka.
Usudzujúc podľa zachovaných fragmentov sa dá konštatovať, že pokladnica Sifnosanov bola jednou z najkrajších a najstarostlivejšie vypracovaných gréckych stavieb.
Historicko-umelecká rekonštrukcia
Historicko-umelecká vizualizácia
Spredu
Na streche je fajn výhľad
Takto to vyzeralo asi vnútri. Je tu toho veľa, ale nič nechceme. Kassandra hovorí, že má všetko čo potrebuje.
Tie fresky by sme však brali.
Dar Knidských (Dedication of the Knidians)
Prišli sme ku daru Knidských, ktoré slúžilo ako miesto oddychu a stretnutí. Nachádzali sa tu sochy Apolóna venovaných Liparskými na pamiatku námorného víťazstva nad Tyrrhenskými. Liparčania sa v Delfách prezentovali ako Knidčania.
Chápete. Liparčania, čo sa nazývajú Knidčanmi. Kassandra hovorí, že je to zmätočné.
Pausaniás píše:
"Liparští uložili v Delfách sochy na paměť námořního vítězství nad Tyrrhenskými. Tito Liparští byli Knidští vystěhovalci, knidský příslušník vedl jejich výpravu. Jmenoval se Pentathlos, jak uvádí Syrákúsan Antiochos, Xenofanův syn, v popisu Sicilské historie."
Pokladnica Potidejských (Treasuries of Potidaea and Syracuse)
O tejto pokladnici toho viem len toľko čo napísal Pausaniás:
"Poteidajští a Syrákúsané jsou majiteli dalších pokladnic. Syrákúsané ji vybudovali po velké katastrofě attické, Poteidajští pro zbožnou úctu k bohu."
Kassandra hovorí, že nestoja viac za zmienku, tak ideme ďalej ku pokladnici Aténčanov.
Pokladnica Atén (Athenian Treasury)
Zo všetkých pokladníc je najkrajšou pokladnicou Aténska pokladnica postavená vroku 490 pred naším letopočtom na spomienku bitky pri Maratóne.
Kassandra hovorí, že pokladnica Sifnosanov bola krajšia. Je bojovníčka a má meč. Súhlasím s ňou.
Na južnej stene tejto stavby sú na povrchu kvádrov vytesané dva hymny na Apolóna z rokov 138 a 128 pred n. l. Ostatné steny budovy takisto pokrývajú nápisy, vence, honorifikačné dekréty a nariadenia amfyktiónií.
Pokladnica Aténčanov stojí šikmo k Svätej ceste. Trojuholníkovitý priestor medzi cestou a stavbou vypĺňa kamenný podstavec, na ktorý kládli trofeje dobyté pri Maratóne roku 490 pred n. l. Na platniach sa čiastočne zachoval nápis, ktorý hlása, že „Aténčania obetovali Apolónovi vojnovú korisť od Médov (Peržanov) po bitke pri Maratóne“.
Nieje to však pôvodný nápis, pretože pochádza z 3. storočia pred n. l., je kópiou staršieho venovania z 5. storočia pred n. l.
Sparťanka pred Aténskou pokladnicou
Buleterion (Bouleuterion of Delphi)
Hneď za pokladnicou Aténčanov sa týčia základy úzkej štvorbokej stavby (buleterion),
ktorá slúžila ako poradná sieň delfského senátu. Bola dlhá 13 metrov a široká 6,5 metra.
Pozreli sme si ako sa radia
Za buleterionom stála staroveká svätyňa bohyne Zeme - Gaie
Sibylina skala (Sibyl Rock)
Sme pri Sibilynej skale. Nevieme o nej nič, tak si o nej niečo prečítame v knihe Cesta po Řecku.
Ako napísal môj obľúbený Pausaniás:
"Nad zemí ční skála, na níž prý stála podle vyprávění Delfských a věštila Hérofilé příjmením Sibylla.
Vypátral jsem, že byla ze všech nejstarší. Řekové o ní tvrdí, že byla dcerou Dia a Poseidónovy Lamie, že první z žen skládala veršované věštby a že ji Lybijští nazvali Sybillou."
Tak sa pri nej odfotíme
Kassandra pózuje v dionýzovom brnení
Mýtická sfinga z Naxosu (Naxian Sphinx)
Za Sibylinou skalou na jednom zo skalných balvanov stál aj povestný stĺp Naxosanov, ktorý postavili asi v polovici 6. storočia pred n. l.
Vytesali ho z mramoru z ostrova Naxos.
Za buleterionom sa cesta rozširuje a vytvára okrúhle námestie s priemerom 16 metrov - Halos.
A skočila z nej
Stoa Aténskych (Stoa of Athenians)
Kassandra dopadla tam, kde je stoa Aténskych.
Stoa bola dlhá zastrešená stavba obdĺžnikového pôdorysu, obkolesená stĺporadím a slúžila ako úkryt pred nepriaznivým počasím a na stretnutia. Aténska stoa bola vybudovaná na počesť víťazstva nad Peržanmi.
Kassandra má na sebe šaty inšpirované Aténou, hrá tu aj nejaká dobová kapela
Apolónov chrám (Temple of Apollo)
Konečne sme tu. Prešli sme svätú cestu a sme na jej konci.
Čo o ňom vieme?
Prvý známy Apolónov chrám v Delfách bol postavený koncom 7. storočia pred Kr., v roku 548 pred Kr. vyhorel.
Čo o ňom vieme?
Prvý známy Apolónov chrám v Delfách bol postavený koncom 7. storočia pred Kr., v roku 548 pred Kr. vyhorel.
Na jeho mieste bol v rokoch 513 – 505 pred Kr. postavený nový chrám, peripteros. Ten bol zničený požiarom a zemetrasením v roku 373, obnovený bol v 4. storočí.
Vchod do veštiarne
Pohľady z hora
Kassandra sa rozhodla, že ideme do vnútra za Pýtiou
Do vnútra nás najprv nepustili
Ale potom som sme sa tam dostali, Kassandra vie byť presvedčivá
Pýtia nám chce niečo povedať
12. Delfský vozataj (Charioteer of Delphi)
Pýtia niečo strašné bľabotala a vôbec sme jej nerozumeli. Asi mala zasa halucinácie. Tak si ideme pozrieť ďalšie pamiatky.
Pred chrámom sa nachádzal najznámejší vozataj na svete, ktorý pochádza z roku 480 pred n. l.
Bronzová palma a trojnožky (Palm tree of Eurymedon and Tripod of Deinomenids)
Ideme pozrieť aj ďalšie pamiatky. Ako napríklad...
Na počesť bitky o Eurymedon, kde gréci porazili Peržanov, postavili Aténčania palmu. Bronzovú palmu.
Pri palme sú aj dve trojnožky od Syrakúzskeho tyrana Hieróna, ktorý zvíťazil v rozhodujúcej námornej bitke pri Kúmach v roku 474 pred Kr.
Ten ich postaval na počesť svojho brata Gelóna, ktorý zasa zvíťazil v bitke o Himeru v roku 480 pr. Kr.
Kartágo bojovalo proti sicílskym Grékom.
Na jar v roku 480 pred Kr. sa veľké žoldnierske vojsko Kartága na čele s Hamilkarom vylodilo na západe Sicílie, kde sa spojilo s vojskom z fenických obcí a ich prvým cieľom bola Himera.
Kartáginci pred vojnou nepochybne počítali s tradičnou gréckou nesvornosťou, ale tentoraz sa prepočítali. Heléni ohrozenú Himeru neponechali svojmu osudu.
Syrakúzsky tyran Gelón, ktorý zjednotil celú východnú Sicíliu sa spojil s akragantským tyranom Thérónom a postavili vojsko, ktoré sa počtom rovnalo takmer polovici kartágijských síl pod vedením Hamilkara. Pritiahli s ňou k Himere a vo vynikajúco vedenej bitke ho na hlavu porazili. Údajne sa to stalo 29. septembra roku 480 pred Kr., toho istého dňa, čo Gréci porazili Peržanov pri Salamíne.
Keď v roku 480 pred Kr. grécki tyrani Gelón a Thérón porazili Kartágijcov, Syrakúzy sa stali vedúcou mocnosťou vo Veľkom Grécku. Po smrti Gela moc v Syrakúzach prevzal Hierón aj napriek nárokom svojho brata Polynéza.
Hierón na začiatku svojej vlády (477 pred Kr.) zabránil Anaxilovi z Rhégia napadnúť v Itálii epizefyrskú Lokridu a razantne vystupoval proti Krotónu. V roku 475 pred Kr. zničil sicílske mesto Katanu a znova ho založil ako Aitnu s 10 000 novými osadníkmi. Etruskov spacifikoval v roku 474 pred Kr. v rozhodujúcej námornej bitke pri Kúmach a založil syrakúzsku kolóniu na ostrove Ischia.
Toľko o trojnožkách. Kassandra má na sebe žiarivé Achilovo brnenie a chce fotku. Kassandra má ináč veľa brnení.
Fotka s vlkom, v pozadí je palma
Socha Apolóna a trojnožka (Apollo of Salamina and Tripod of Plataia)
Vidíme veľkú sochu Apolóna a ideme k nej. Postavili ju na počesť bitky pri Salamíne.
Bitka pri Salamíne bola námorná bitka medzi gréckymi mestskými štátmi a Perzskou ríšou, ktorá sa odohrala v septembri 480 pred Kr. medzi Pireom (Pireom) a ostrovným štátom Salamis (Salamína), malým ostrovom v Aiginskom zálive pri Aténach.
Kassandra si obliekla brnenie Amazoniek a zapózovala
Je to vysoká socha
Lesché Knidských (Lesche of the Knidians)
Ďalej sa dostávame až ku slávnemu lesché Knidských.
Ako napísal Pausaniás:
"Za Kassotidou se nachází budova s malbami Polygnótovými, dar Knidských, Delfští ji říkají Besídka (Lesché), poněvadž se tam za starých časů lidé scházeli, aby porokovali o vážnych věcech, ale také aby si povídali smyšlené povídky."
Stavby s podobnou konštrukciou ozdobovali starí Gréci maľbami. A tak aj lesché Knidských mala interiér vyzdobený freskami najväčšieho maliara klasickej epochy, Polygnóta.
Zachoval sa síce podrobný opis tohto veľdiela od Pausania, ktorý však nemôže nahradiť samotné dielo. Obsah týchto nástenných malieb sa skladal z dvoch hlavných motívov eposov: Iliú persis (dobytie Tróje) a Nekyia (Odyseus vyvoláva duše z Hádu).
Fresky od Polygnóta
Amfiteáter
Naša konečná zastávka je amfiteáter. Tu sa konali aj umelecké súťaže počas Pýthijských hier.
Pýthijské hry boli starogrécke súťaže usporadúvané na počesť boha Apolóna v Delfách.
Pôvodne sa hry konali každých osem rokov a ich náplňou boli len hudobné súťaže. V roku 582 pred Kr. boli hry reorganizované sikyónskym vládcom Kleisthenom a od tej doby sa hry konali každé štyri roky a zahrňovali hudobné i atletické súťaže.
Hudobné súťaže sa konali v divadle, ktoré stálo severozápadne od Apolónovho chrámu, postavili ho v štvrtom storočí pred Kr. a zmestilo sa v ňom až päťtisíc divákov.
A to je koniec v Delfách. Ideme ďalej cestovať po starovekom Grécku...
Zdroje:
